Prekr\u00e1sny je veru ten \u0161ari\u0161sk\u00fd kraj. Ute\u0161en\u00e1 pr\u00edroda. Doliny s\u00fa oven\u010den\u00e9 zelen\u00fdmi horami a cez ne pretekaj\u00fa \u017eblnkotav\u00e9 bystriny a rie\u010dky. Stred \u0160ari\u0161a \u010dnej\u00fa do v\u00fd\u0161ky dva ve\u013ek\u00e9 vrchy: Lys\u00e1 a Ve\u013ek\u00e1 Str\u00e1\u017e. pod Str\u00e1\u017eou \u010die sa mocn\u00fd slovansk\u00fd hrad Tubul, \u010do pomenovan\u00fd nov\u00fdm menom bol\u00a0 \u0160ari\u0161. Na hrade \u017eilo stato\u010dn\u00e9 slovansk\u00e9 knie\u017ea Sv\u00e4taboj z rodu Duklancov. Prijal vieru kres\u0165anov a krsten\u00fd sv. Cyrilom, ke\u010f chodil medzi\u00a0 slovensk\u00fdm \u013eudom pohansk\u00e9 chr\u00e1my b\u00faral na celom \u0161\u00edrom okol\u00ed a na ich mieste staval st\u00e1nky kres\u0165ansk\u00e9. \u013dud ho miloval, bol mu oddan\u00fd a vern\u00fd. O Sv\u00e4tabojovi sa dopo\u010dul i s\u00e1m uhorsk\u00fd panovn\u00edk Belo II., ktor\u00fd zl\u00e9 \u010dasy pre\u017eil medzi svojimi ma\u010farsk\u00fdmi poddan\u00fdmi. No ve\u013ek\u00fd nepriate\u013e bol pohansk\u00fd rytier Kund. Ten ne\u010destne \u017eil, kradol, plienil a su\u017eoval slovensk\u00fd \u013eud. Ma\u010farsk\u00fdch poddan\u00fdch huckal proti kr\u00e1\u013eovi a kres\u0165anom. I na kr\u00e1\u013eovu korunu chcel siahnu\u0165 ne\u010destn\u00fdm sob\u00e1\u0161om. Po\u017eiadal Belu II,. aby mu svoju milovan\u00fa dc\u00e9ru kr\u00e1snu a spanil\u00fa Al\u017ebetu za \u017eenu dal. Kr\u00e1\u013e nevyhovel tejto drzej a smelej \u017eiadosti, lebo vedel o Kundovej krutosti. Svoje die\u0165a miloval a in\u00fd \u017eivot jej prial. Kund sa chystal potresta\u0165 tak\u00fato ur\u00e1\u017eku krvou a kr\u00e1\u013ea na ceste prepadol. O\u010di mu vyklal, ke\u010f st\u00e1le s jeho \u017eiados\u0165ou nes\u00fahlasil. Kr\u00e1snu Al\u017ebetu takto mu\u010dil a chcel si vyn\u00fati\u0165 s\u013eub k man\u017eelstvu. No\u00a0 kres\u0165ansk\u00fd \u013eud spod hradu \u0160ari\u0161\u00a0 kr\u00e1\u013eovi a jeho rodine pomohli unikn\u00fa\u0165 z Kundovho zajatia\u00a0 a odobra\u0165 sa pod ochranu stato\u010dn\u00e9ho Sv\u00e4taboja na jeho hrad.<\/p>\n\n\n\n
Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina si tam \u017eila spokojne. Vrcholom \u0161\u0165astia bolo, ke\u010f sa dozvedel, \u017ee Sv\u00e4taboj \u010distou l\u00e1skou zahorel k jeho dc\u00e9re Al\u017ebete a Al\u017ebeta \u017ee ju op\u00e4tuje. Ur\u010dili de\u0148 svadby. Cel\u00fd \u0160ari\u0161 sa chystal na t\u00fato radostn\u00fa udalos\u0165. Devy vy\u0161\u00edvali svadobn\u00e9 r\u00facho pre kr\u00e1snu nevestu. Pr\u00edpravy boli v plnom pr\u00fade, ale Kund sa to dozvedel a zb\u013akol ukrutn\u00fdm hnevom. Prisahal stra\u0161liv\u00fa pomstu celej kr\u00e1\u013eovskej rodine i Sv\u00e4tabojovi. Zhroma\u017edil arm\u00e1du pohansk\u00fdch ml\u00e1dencov a s vetrom letel\u00a0 o z\u00e1vod k hradu. Tu u\u017e bolo veselie a tak ni\u010d na \u0160ari\u0161i netu\u0161ili. Sl\u00e1vnos\u0165 pr\u00e1ve za\u010dala, ke\u010f Kund pod hradnou br\u00e1nou zastal a za\u010dal hroziv\u00fd \u00fatok. Hradn\u00e9 br\u00e1ny r\u00fdchlo zavreli a chystali sa na obranu. Ale nepriate\u013e bol ve\u013emi mocn\u00fd, napadol valy a r\u00fatil sa cez priekopy na hradn\u00e9 opevnenie.<\/p>\n\n\n\n
Ka\u017ed\u00e1 \u017eiv\u00e1 du\u0161a st\u00e1la pripraven\u00e1 \u017eivot polo\u017ei\u0165 za svojho p\u00e1na. Spanil\u00e9 devy, ktor\u00e9 pozvali na svadbu, hrdinsky bojovali na hradb\u00e1ch. Ko\u013eko slovensk\u00fdch diev na hradb\u00e1ch zahynulo, to\u013eko hviezd zletelo na \u0161ari\u0161sk\u00fd kraj. \u010c\u00edm menej bolo diev na hradb\u00e1ch, t\u00fdm hustej\u0161ia bola posiata zem zlat\u00fdmi hviezdami. Ke\u010f Al\u017ebeta videla, \u017ee bitka je u\u017e u konca a v\u00ed\u0165azia pohania. Vrhla sa do n\u00e1ru\u010dia svojmu mil\u00e9mu a pustila sa do pla\u010du. I Sv\u00e4taboj videl, \u017ee odpor je m\u00e1rny, ukryli sa vo ve\u017ei. V modlitbe prosili Boha o milos\u0165 a sp\u00e1su\u00a0 pre svoje du\u0161e. Spolo\u010dne sko\u010dili z ve\u017ee, aby \u010distotu svojej milovanej Al\u017ebety zachr\u00e1nil pred pohansk\u00fdm po\u0161kvrnen\u00edm. Slov\u00e1ci na Lysej a Ve\u013ekej Str\u00e1\u017ei e\u0161te na za\u010diatku boja\u00a0 ve\u013ek\u00e9 vatry rozlo\u017eili na znak, \u017ee nepriate\u013e za\u00fato\u010dil a hrad prepadol.\u00a0 Na pomoc sa hrnuli cel\u00e9 \u0161\u00edky, aby svojmu milovan\u00e9mu p\u00e1novi pomohli. Prepadli pohanov od chrbta a premohli ich. Ale darmo h\u013eadali svojho p\u00e1na. Sv\u00e4taboj v hlbokej priepasti bez \u017eivota le\u017eal a nad n\u00edm jeho milovan\u00e1 Al\u017ebeta usedavo plakala, ktor\u00e1 pri p\u00e1de sa o kon\u00e1re zachytila\u00a0 a tak si \u017eivot zachr\u00e1nila. No svojmu mil\u00e9mu ani pla\u010dom \u017eivot vr\u00e1ti\u0165 nedok\u00e1zala. Namiesto veselej svadobnej hostiny odbavoval sa na hrade sm\u00fato\u010dn\u00fd kar, miesto radosti v celom \u0160ari\u0161i hork\u00fd \u017eia\u013e.<\/p>\n\n\n\n
Al\u017ebeta sa nikdy nevydala. Zalo\u017eila kl\u00e1\u0161tor a na mieste, kde sa Sv\u00e4taboj zabil, postavila kaplnku, ktor\u00e1 dodnes v \u0160ari\u0161i stoj\u00ed a nesie meno Al\u017ebetka. Ke\u010f Al\u017ebeta umrela, pochovali ju do nej poved\u013ea sn\u00fabenca. Jej hrob na\u0161li v roku 1801 a korunn\u00fa ozdobu odniesli do viedensk\u00e9ho m\u00fazea. Na \u0160ari\u0161i z \u010dasu na \u010das hviezdy padaj\u00fa. \u013dud si e\u0161te i dnes rozpr\u00e1va, \u017ee s\u00fa to kvapky krvi slovensk\u00fdch diev, ktor\u00e9 tu zahynuli pod me\u010dmi pohanov.<\/p>","protected":false},"featured_media":151,"template":"","meta":{"_acf_changed":false},"kategoria":[],"lokalita":[],"class_list":["post-150","hradny-pribeh","type-hradny-pribeh","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"acf":[],"yoast_head":"\n