Obec Chminianska Nová Ves vznikla v pôvodnom chotári obce Svinia. V roku 1248 z vlastníctva Banka prešla do majetku hradu Šariš.
V strede obce v tesnej v blízkosti kostola, za vysokými stromami historického parku sa skrýva honosné šľachtické sídlo z obdobia baroka. Bol vybudovaný rodinou vetvy šľachtického rodu Merse de Szinye, kontinuálne obývaný až do polovice 19. storočia, kedy sa rodina presídlila do kaštieľa v Chminianských Jakubovanoch a do starého rodinného sídla v Jarovniciach v roku 1853.
Kaštieľ stojí na rovinatom teréne v zarovnanej riečnej terase rieky Svinka. Pôdorys prízemného kaštieľa je obdĺžnikový s vyčnievajúcim elipsovým rizalitom zo severnej strany a štvorcovým rizalitom z južnej strany. Dispozične je to pozdĺžny dvojtrakt, pričom celý objekt je podpivničený. Dva pozdĺžne trakty suterénu sú kryté valenými klenbami. Ústrednou miestnosťou prízemia je hala v severnom trakte s vysokou korýtkovou klenbou, kde sa pod mladšími nátermi črtajú fragmenty iluzívnej nástennej maľby z 18. – 19. storočia. Rozsah malieb je možno oveľa väčší, keďže tento typ malieb zvykol pokrývať v kaštieľoch nielen všetky steny, ale aj klenby. V priestore sa zachovali aj historické výplne okien, ktoré majú záklenky v tvare stlačeného oblúka s podkasaním a šikmé ostenia. Ostatné priestory severného traktu sú kryté pruskými klenbami na pásoch s parciálne zachovanou štukovou výzdobou vo vrchole klenieb, stavba je podpivničená.
Kaštieľ z reprezentačných dôvodov sporadicky až do roku 1968 (1970) používal richtár Jozsef Balazs (Baláž, 1888), z rodu Balas (de Villa Bala) z neďalekých Ondrašoviec, ktorého pra-pra-stará matka pochádzala z rodu Merse. Udržiaval tu tradíciu Merseovských bálov, kam prichádzala nobilita z Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša i z Turca. Bály boli povestné a do dnešných dní žijú pamätníci, ktorí ich označujú za udalosť sezóny. Hovorí sa, že kaštieľ je prepojený chodbou popod potok, dnes aj diaľnicou s blízkym lesom, kde sa nachádza prírodný jaskynný útvar - prasklina. Ňou sa dalo v prípade potreby ujsť z kaštieľa do Ondrašoviec.
Pri kaštieli sa zachoval prírodno-krajinársky park tvare nepravidelného obdĺžnika s historickou zeleňou z obdobia po polovici 18. storočia. Upravovaný bol koncom 19. storočia a v druhej polovici 20. storočia.
V roku 1903 bol v obci veľký požiar a po ňom bol zrejme kaštieľ opravovaný. Obnova prebiehala aj po roku 1945. Od roku 1959 bol kaštieľ využívaný ako materská škola, kultúrny dom, aj policajná stanica.
Zdroj/foto: pamiatkynaslovensku.sk
